Neďaleko rovníka, južne od Malajzie, sa nachádza jeden z mála štátov, ktoré sa skladajú len z jediného mesta. Singapur je však jediným takýmto štátom-mestom ležiacim na ostrove. Aby som bola presná, na šesťdesiatich malinkých ostrovčekoch…

Do Singapuru som sa dostala len na jeden deň, keďže cenovo je skoro tak drahý ako Paríž. Najjednosuchšie sa tam dá dostať z Malajzie; lety z Európy či Ázie do Kuala Lumpur sú veľmi lacné. A potom už len treba nasadnúť na autobus do Singapuru. Viac detailov o možnostiach dopravy do Singapuru nádjdete na mojom blogu: dianamadej.blogspot.com

Hňeď po príchode do Singapuru ma prekvapilo, aké je toto mesto vyspelé a moderné; ponúka kvalitné služby, je výborne organizované a technologicky na vysokej úrovni.
Hneď sa mi rátalo, že všetky verejné toalety boli zadarmo; a to ešte aj čistulinké a samozrejme nové. Bezplatná Wifi ma čakala na každom rohu-v nákupných centrách, v metro staniciach (aj keď tam som sa nikdy nevedela pripojiť), dokonca aj päť hviezdičkové hotely ponúkali wifinu zdarma. Lobby väčšiny hotelov je sprístupnené verejnosti, takže nikto si ma ani nevšímal, keď som sa išla schladiť do najluxusnejšieho Singapurského hotela Fullton a popritom browsovala Facebook. Tiež neotravovali s prihlasovacími udajmi- trebalo sa len prekliknúť cez jedno “Súhlasím” tlačítko, čo v podstate len varovalo výmýšľačov, ktorí využívajú verejnú wifinu na sťahovanie porna či hľadania návodu na výrobu bomby.

Naozaj musím uznať, že služby v Singapure sú na špičkovej úrovni. Všetci štátni zamestnanci sú úžasne nápomocní. Tak napríklad, skúsila som metro cez špičku- na staniciach bolo desaťkrát viac zamestnancov metra ako cez deň, aby ľuďom pomáhali s kupovaním lístka v automatoch či behali po platformách a uisťovali sa, či turisti vedia, na ktorú linku majú nasadnúť. A mimochodom, nezabudnite si vždy do metra zobrať presnú sumu. Automaty na lístky totiž neakceptujú väčšie bankovky ako 5 dolárovky; vodiči autobusov nevydávajú už vôbec.

Singapur má pomerne málo pamiatok. Ak teda hľadáte atrakcie, či pláže, navštívte predražený ostrov Santosa. V meste ako takom je asi najzaujímavejšie obchodné centrum a priľahlá Promenáda, Záhrady, či Botanická záhrada.

V strede Singapuru som objavila veľké jazero, obklopené luxusnými budovami, hotelmi a obchodným domom MBS (Marina Bay Sands Mall) cez ktorý preteká, a to pozor, rieka! Na večer sa tam premávajú lodičky ako v Benátkach, a do malého jazierka tečie voda zo stropu. Cez tento obchodný dom som sa dostala až do Záhrad. Prešla som dlhým mostom, ktorý prechádzal priamo cez takzvaný, ako ho ja volám, trojitý hotel (Marina Bay Hotel). Zvnútra vyzerá ešte zvláštnejšie, so svojími šikmími stenami, a otvorenými chodbami.

Po asi desiatich minútach kráčania po moste som prišla do Záhrad. Na moje veľké prekvapenie väčšinu vecí sa tu dá vidieť zadarmo. Záhrady sú obrovské, a je tu čo objavovať. Keď som už vyčerpaná od tepla prišla na ich koniec, kde bol skleník s dažďovým pralesom, ani som nemala náladu ísť dovnútra (samozrejme, vstupné do skleníka 26 Singapurských dolárov mi ju už vôbec nevrátilo- 16.60 Eur).

V Záhradách sú taktiež ekologické stromy, ktoré v podstate pracujú samé na seba. Sú urobené tak, aby nabrali vodu z atmosféry a “polievali” sa. Singapúrci sú hrdí na svoje čisté mesto, a najmä enviromentálne riešenia parkov či niektorých atrakcií. Smutné však je, že len málokto si uvedomuje čo všetko žerie taký vysvietený obchodný dom či klimatizácia nastavená na 16 stupňov (v päťdesiatkach!) na každom rohu.

Postupne som sa vrátila späť do MBS na schladenie sa. Na opačnej strane obchodného centra sa rozprestiera obrovská Promenáda. Tá sa mi veľmi páčila; bolo vidieť celý záliv so svojími nóbl mrakodrapmi, Prírodovedným múzeom v tvare lotusového kvetu, či pyramídový obchod Louis Vitton plávajúci na jazere. Promenáda ponúkla taktiež množstvo tieňa na behanie a posedenie si. Pre tých náročnejších tu boli kaviarničky a reštaurácie. Prechádzka okolo celého jazera mi nezabrala viac ako hodinku, preto som sa rozhodla ešte v ten deň navštíviť Botanickú záhradu.

A zasa raz ma čakalo obrovské prekvapenie! Táto prekrásna, rozmanitá a velikánska záhrada je celkom zadarmo. (Okrem malej časti s orchideami, no i tu sa platí len 5 dolárov- 3.20 Eur. )
V záhrade som našla menšie záhradky: Záhradu liečivých rastlín, Záhradu pútavých rastlín, Ďumbierová záhrada, Dažďový prales, Záhradu evolúcie… Všetky sú výborné na objavovanie, prechádzku či len taký piknik. Rastlinky majú pri sebe popisky, a vysvetlenia na ich použitie. V Botanickej záhrade sa nachádza aj pódium pre symfóniu, s obrovskou trávnatou plochou pre publikum.

Čo ma najviac zaujalo na Singapure, boli ľudia. Videla som tam neskutočne veľa cudzincov (mám na mysli Európanov a Američanov) pracujúcich a žijúcich v tomto meste. Nedalo sa nevšimnúť si akí boli všetci pochmúrni. Je pravda, že Aziati sú celkovo usmievavejší než sme my, no druhá vec je, že cudzinci v Singapure vyzerali vyslovene nešťastne. V skutočnosti boli nesmierne unavení z náročnej práce a neraz i 14 hodinových šícht (čo je tu úplne normálne, ak si chcete zarobiť a dosiahnuť svoj Americký sen). Európania proste nie sú na takýto tlak zvyknutí. A prečo by sme aj boli, veď načo sa pretrhnúť, ak robím pre niekoho iného?

Druhá vec, ktorá ma na ľudoch v Singapure zaujala boli všetci tí polonahí, vyšportovaní, krásni chlapi behajúci po meste (sorry, muž môj :p ) Tipujem, že keďže v Singapure nie je čo robiť, všetci mladí – a po väčšine bezdetní- cudzinci proste cvičia každú voľnú chvíľu. Navyše, cvičenie pomáha odbúravať stres. Nech je pravda kde chce, Singapur je pastvou pre oči pre každú ženu.

autor: Diana Madejová